Prehriata zelená voda v jazierku, pena na hladine alebo aj leto má svoje úskalia

K letu patria tropické teploty pri, ktorých vznikajú búrky doplnené prívalovými lejakmi. Posledné roky sú horúce letné dni aj v dobe keď podľa kalendára stále vládne jar. Za vinu sa to dáva klimatickým zmenám. A čo jazierko? Hrozí nejaké nebezpečenstvo v období horúčav pre naše záhradné jazierka? Áno, riziká tu sú.

Často nás kontaktujú zákazníci, že im uhynuli z ničoho nič niektoré ryby a nedokážu nájsť príčinu. Akým spôsobom ohrozujú letné horúčava záhradné jazierka a ich šupinatých obyvateľov? Tých faktorov je viacero. Pokúsme si ich priblíž a nájsť na riešenia.

Vlna po sebe idúcich tropických dní a riziká v záhradnom jazierku

To je obdobie, kedy niekoľko dní po sebe neklesne denná teplota pod 30 ° C. V tomto období hrozí predovšetkým prehriatie vody. U jazierok, kde sú pobrežné zóny a plytčiny, je toto riziko mnohonásobne väčšie, voda sa tu najviac prehrieva, nedochádza k jej cirkuláciu a tvoria sa tu po najviac vláknitá riasa. Argument, že v pobrežnej zóne sú rastliny, ktoré čistia vodu nefunguje, jednak sa vegetačná doba chýli ku koncu a za druhé vysoká teplota vody môže rast rastlín atým odber živín zastaviť.

Zbaviť sa vláknité riasy v pobrežných zónach možno ľahko mechanicky, k tomu nám pomôže ATTACK POND, dôležité je čo najviac vláknité riasy dostať z jazierka von, pretože pri jej rozklade dochádza k úbytku kyslíka. Pre zabránenie opätovného rastu je vhodné použiť kvalitný prípravok proti riase. Pri vysokej teplote vody sa zrýchľujú rozkladné procesy organických nečistôt, ktoré sú primárne aeróbne, teda spotrebúvajú kyslík.

Veľká tvorba organického zaťaženia aj úhyn organizmov (fytoplanktón, zooplanktón a planktóne mikroorganizmy) v teplej vode býva sprevádzaná tvorbou peny na hladine. Bohužiaľ s rastúcou teplotou vody, klesá rozpustnosť kyslíka, a to môže ohroziť ryby v jazierku. Pri teplote vody nad 27 ° C sa už majte na pozore, hlavne pri použití prípravkov na zelenú vodu. Najodolnejšie k deficitu kyslíka sú karasy naopak najcitlivejšie jesetery (pomiňme pstruha). Mnoho majiteľov jazierka si povie, mám vodopád či potôčik voda sa okysličí.

Bohužiaľ na priamom slnku v letných horúcich dňoch ani veľmi nie. Skôr dochádza k odparu a voda v jazierku sa ešte viac ohrieva. Preto odporúčame vodopád či potôčik zapínať iba cez noc. Takisto cirkulácie vody filtráciou by mala v tropické dni ísť len cez skimmer, aby sa nám neohrieval voda pri dne. Veľmi vhodné je dať do jazierka vzduchovania s veľmi jemným difuzérom, je potrebné, aby bublinky vzduchu boli čo najmenšie (tým sa viac rozpustí kyslíka vo vode záhradného jazierka). Sanie do kompresora vzduchovania umiestniť niekam, kde je väčšie chládok či do tieňa, zaskladať kameňmi a zabrániť nasávanie sálajúceho horúceho vzduchu.

Vplyv búrok a počasie pred búrkou na záhradné jazierko

Druhé nebezpečenstvo prinášajú búrky. Najrizikovejšie sú prírodnejší jazierka, kde je voda zakalená dispergovanými organickými čiastočkami alebo zelenou jednobunkovú riasou. Ohrozené sú predovšetkým ryby. Keď sa tvoria búrka, klesá tlak vzduchu, to znamená, že klesá rozpustnosť kyslíka vo vode. S vysokou teplotou vody je to smrteľná kombinácia, ktorú spoznal nejeden rybnikár.

Rovnako ak sa zatiahne (zníži sa slnečný svit) na niekoľko dní, môže dôjsť k odumretiu fytoplanktónu (zelená jednobunková riasa) v jazierku, a to naštartuje v teplej vode okamžitý rozklad, čo vedie k ďalšej spotrebe kyslíka. Následný silný lejak či krúpy môžu byť činiteľom, ktorý tiež môže zahubiť časť fytoplanktónu, a to vedie opäť vďaka jeho rozkladu k poklesu obsahu kyslíka vo vode záhradného jazierka.

Aký vplyv na chemizmus vody záhradného jazierka majú búrky a letné horúčavy?

Ak je jazierko na priamom slnku a voda sa prehrieva, dochádza k rýchlym katalytickým reakciám organického materiálu, z väčšiny sa jedná o oxidačné reakcie (spotrebováva sa kyslík). Vďaka faktorom spísaných vyššie sa obsah kyslíka znižuje rapídne. Čo vedie hlavne u dna plytších jazierok k vzniku anoxických podmienok, stúpaniu pH nad 8,5 a tvorby amoniaku, ktorý sa so vzrastajúcim pH mení z rozpustného iónu amónneho na neiónickou formu, ktorá je pre ryby toxická. Efekt toxicity pre ryby je následný.

Ryba pri trávení bielkovín produkuje amoniak, ktorý odchádza žiabrami do vody. Ak je vo vode vyššia koncentrácia amoniaku ako v krvnej plazme rýb, neodchádza s klesajúcim koncentračným gradientom amoniak z krvi rýb cez žiabre do vody, ale hromadí sa práve v krvnej plazme až do koncentrácie, kedy dôjde k autointoxikácii a úhynu.

Čo robiť, keď začnú ryby v jazierku trúbiť na hladine (vďaka nedostatku kyslíka prehĺtajú pri hladine vzduch)?

• pokropte záhradnou hadicou hladinu jazierka studenou vodou
• dobré je mať v mrazničke pár PET fliaš so zmrznutú vodou a tie v hodiť do jazierka, toto je celkom efektívne u menších jazierok, kde prehriatie vody hrozí najviac
• Umiestnite do jazierka vhodné vzduchovania
• POZOR na dopúšťanie ľadovej studničnej vody! Jednak vo studničnej vode nie je kyslík, ale hlavne pri nárazovom poklese teploty vody v jazierku cca o viac ako 5 °C, sa spomalí u rýb metabolizmus a dôjde k tvorbe plynov (zväčšenie či nafúknutie dutiny brušnej) a intoxikácii amoniakom z natrávenej potravy a tiež tvorbe hematómov (krvných podliatin pod kožou), čo vedie k úhynu.

Za Home Pond Mirek Hanák